Spoločný obecný úrad predstavuje jednu z možností zabezpečenia výkonu kompetencií decentralizovanej štátnej správy. Ak majú niektoré obce nedostatok personálneho a materiálno-technického zabezpečenia pre výkon decentralizovaných kompetencií, možno zriadiť spoločný obecný úrad, ktorý ich výkon zabezpečí. V zmluve o zriadení spoločného obecného úradu sú však ustanovené len rámcové otázky fungovania a organizácie spoločného obecného úradu, preto starosta obce, ktorá je jeho sídlom, prijíma aj vnútorné predpisy spoločného obecného úradu. Viac o nich sa dozviete v článku.
Organizačný poriadok spoločného obecného úradu
Organizačný poriadok spoločného obecného úradu je naviazaný na platnosť a účinnosť zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu, na vykonanie ktorej sa prijíma, a preto platí, že nemôže byť prijatý pred platnosťou a účinnosťou zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu.
Príklad č. 1:
Starosta obce, ktorá je sídlom spoločného obecného úradu, nepredložil písomné vyhotovenie organizačného poriadku jednotlivým starostom obcí, ktoré sú zmluvnými stranami zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu. Uvedený postoj odôvodňoval tým, že organizačný poriadok upravuje len fungovanie a organizáciu zamestnancov, ktorí plnia úlohy spoločného obecného úradu, a preto postačuje jeho prijatie ako vnútorného predpisu. Je postoj starostu obce v súlade s platným právom?
Vzhľadom na to, že organizačný poriadok upravuje organizáciu a fungovanie spoločného obecného úradu ako celku, existujú tieto procesné možnosti jeho schvaľovania:
1.
rovnakým procesným postupom ako zmluvu o zriadení spoločného obecného úradu,
2.
ako vnútorný predpis obce, ktorá je sídlom spoločného obecného úradu.
V prípade prvej možnosti je procesný postup schvaľovania organizačného poriadku rovnaký ako v prípade zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu. V tomto prípade je vhodné, aby starostom obcí, ktoré sú zmluvnými stranami zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu, predložil starosta obce popri zmluve aj organizačný poriadok spoločného obecného úradu s cieľom jeho súbežného schválenia a podpisu.
Relatívne jednoduchšou cestou je schvaľovanie organizačného poriadku výlučne starostom obce, ktorá je sídlom spoločného obecného úradu, pričom tento postup je výsledkom myšlienky,
že organizačný poriadok je vnútorným predpisom obce, normatívnou internou inštrukciou
, a preto nemusí byť schvaľovaný zastupiteľstvami a starostami obcí, ktoré sú zmluvnými stranami zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu.Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len "zákon o obecnom zriadení") neustanovuje procesný postup schvaľovania a prijímania organizačného poriadku, ale len v prípade zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu. Postup starostu obce, ktorá je sídlom spoločného obecného úradu, je v súlade s platným právom.
Príklad č. 2:
Pretože organizačný poriadok stanovuje organizáciu a fungovanie spoločného obecného úradu, určoval tento predpis niektoré právne povinnosti aj zamestnancom iných obcí, ktorých starostovia podpísali zmluvu o zriadení spoločného obecného úradu. Starosta obce, ktorý organizačný poriadok vyhotovil, pritom argumentoval, že organizačný poriadok zohľadňuje výkon decentralizovanej štátnej správy, teda musí zohľadňovať aj spoluprácu jeho obce s ostatnými obcami a ukladať aj ich zamestnancom právne povinnosti v súlade s právnou úpravou. Je ukladanie právnych povinností zamestnancom iných obcí v súlade s platným právom?
______________________________
Upozornenie:
Organizačný poriadok je normatívny interný predpis, a preto má obmedzenú personálnu pôsobnosť